Návšteva Severnej a strednej Austrálie tvorila druhú časť našej cesty, po opustení štátu Queensland.

A nepochybne prekonala naše očakávania. Ak rozmýšlate, kam vycestovať, pokúsim sa vás presvedčiť, že tento výlet by bol pre vás jedinečným zážitkom. Tak ako bol pre nás. Všetka námaha s prekonávaním horúčavy, vlhka/sucha, dažďa, hmyzu, únavy a iného nepohodlia sa vyplatila.

Namierili sme rovno do Národného Parku Kakadu. Nešli sme hlavnou bránou po Arnhem HWY od Darwinu, ale vstúpili sme doň akoby zospodu, z odbočky tesne za dedinkou Pine Creek, neďaleko mesta Katherine, kde sme aj prenocovali.

Národný Park Kakadu sa tiahne 200 km na sever a juh, 100 km na východ a na západ. Ukrýva jednu z najrozsiahlejších kolekcií Aboriginálskeho umenia, prístupného ne-aboriginálcom.
Prastaré aboriginálske kamenné sekerky spolu s jaskynnými maľbami siahajú tak hlboko do minulosti, že Aboriginálsky národ urobil najstarším na Zemi.

Prvou našou zástavkou boli vodopády v Gunlom a Maguk, oba prístupné len s terénnym autom. Sú to oblasti, kde si kľudne môžete zaplávať, bez krokodílov.
Jazierka v Kakadu sú plné chutných rýb barramundi, ktoré môžu loviť len Aboriginálci; na bielych, pri porušení nariadenia, čaká mastná pokuta.
Aboriginálci tam totiž nielen lovia, ale aj žijú. Kedysi prebývali v jaskyniach, ktoré im poskytovali bezpečný úkryt, chládok a zadržiavali dažďovú vodu. Ani o komunikáciu nebola núdza. Kde sa zdržiavali, aké zvieratá lovili a čomu verili zostalo doteraz na skalách Nourlangie.

Najstaršie kresby sú datované na 40-tisíc rokov. Aj pomerne ľahko ich rozoznáte. Vyzerajú ako otlačky. V skutočnosti aj sú. V tom čase Aboriginálci používali kamenné sekerky, aby si narúbali okru z Okrových vrchov. Drvili ho na prášok, zmiešavali so živicou stromu, krvou alebo neskoršie včelím medom. Namiešanú farbu si potreli na ruky a otláčali na steny jaskýň. Ďalšie, ktoré spadajú do tohto obdobia sú maľby objektov v nadživotnej veľkosti alebo v pohybe, činnosti.
Mladšie kresby, datované na 8-tisíc rokov, sú viacfarebné, pravidelne obnovované. Jednou z najmladších techník, x-ray, sú kreslené zvieratá a ľudia, ktorým vidieť vnútro a obrysy tela.

Obnova maľby nie je len taký jednoduchý akt. Previesť ju môžu len autorizovaní členovia klanu. Len tí, ktorí poznajú úplné príbehy svojich predkov.  Aboriginálec sa ich učí od malička pri každodených činnostiach a rituálnych ceremóniách. Vedia toľko, koľko prislúcha ich veku a pohlaviu. Napríklad ženy sa nikdy nezúčastňujú niektorých ceremónii, ktoré vykonávajú muži, a naopak.

Aboriginálci veria, že všetko sa začalo, keď mocné bytosti, driemajúce vo vnútri zeme, sa predrali na jej povrch a dali jej život. Vytvorili oblohu, slnko, rieky, stromy, hory, ľudí a zvieratá. A stanovili pre nich zákony, Tjukurpa, ktoré platia dodnes.

Tjukurpa má komplexný význam. Pokrýva každý aspekt Aboriginálskeho života. Ich vieru a zákony; minulosť, prítomnosť a budúcnosť; dobu stvorenia sveta; vzťahy medzi ľuďmi, zvieratami, rastlinami; podobu krajiny; poznanie vývoja vzťahov, čo znamenajú a ako ich udržiavať v každodennom živote a ako v ceremóniách.
Preto obnova malieb, zobrazujúcich ich veľkých predkov, je vlastne rituálom. Môže ho vykonávať len ten, kto žije Tjukurpa a pozná celý jej príbeh.

Kde sa Aboriginálski predkovia pohybovali pri stvorení krajiny, je zapísané v pôde. Miesta, kde sa odohrali dôležité udalosti, sú posvätné. Veľký význam majú aj cesty k jednotlivým posvätným miestam, nazývané iwara. Iwara spája niekedy miesta, ktoré sú od seba vzdialené aj stovky kilometrov. Tak spája aj rozličné aboriginálske kmene, ktoré sa starajú o určitú časť zeme a učia svojich potomkov, ktoré miesta na ich území sú posvätné a aké zákony platia pre ich územie.

Medzi najdôležitejšie zákony patrí ochrana zeme. Je to ich matička, ktorá im poskytuje všetko potrebné pre život. Tak ako aj celej prírode.
Národný park Kakadu je jedno z mála oblastí, ktoré sa Aboriginálcom podarilo uchrániť pred priemyselnou výstavbou. Stredom parku tečie rieka South Aligator, ktorá sa na určitých úsekoch mení na močiar, Yellow Waters.

V minulosti sa Austrálska vláda niekoľkokrát pokúsila presadiť návrh zmeny močiara na veľkú zásobáreň vody s upraveným korytom. Aboriginálcom sa nakoniec podarilo zachovať jej pôvodný, prirodzený ráz. Našťastie. Žijú tu druhy vtákov a zvierat, ktoré nenájdete nikde inde alebo len veľmi výnimočne. Ako napríklad Little Kingfisher (Malý rybárik), či Red-tailed Black Cockatoo (Červeno-chvostý Kakadu čierny).

Okrem mohutných krokodílov sme na Yellow Waters v diaľke zazreli stádo buvolov. V minulosti ich Aboriginálci hojne lovili a predávali prisťahovalcom. Ich počet sa tak znížil, že takmer vyhynuli. Až na jedno miesto. Kakadu. Bývala tam Aboriginálka, ktorá chovala buvolov ako domáce zvieratá. Jej tradícia sa zachovala a doteraz sa o nové generácie starajú ako o domáce zvieratá.

Najvýchodnejším miestom národného parku Kakadu je Ubirr. Aj tam nájdete prastaré Aboriginálske maľby na skalách. Ubirr je zároveň aj vstupnou bránou na aboriginálsku pôdu Arnhem, ktorá je pre ne-aboriginálcov prístupná len na povolenie. Pre individuálnych cestovateľov, akými sme boli my, by bola obhliadka Aboriginálskej Arnhem veľmi limitovaná aj s povolením na jej vstup. Pohyb po ich území sa snažia regulovať na prehliadky, vedené cestovným sprievodcom z akreditovaných cestovných kancelárií.

Hranicou medzi Ubirrom a Arnhem je rieka East Aligator, v ktorej sa tiež radi zdržujú krokodíly. Prečesali sme veľkú časť ubirrského pobrežia, ale na krokodíla sme šťastie nemali.

Po troch dňoch strávených v Kakadu sme sa opäť vrátili do civilizácie. Do Darwinu. Hovorí sa, že kto raz uvidí Darwin, zaľúbi si ho a nebude chcieť odísť. My sme odtiaľ zutekali do 2 dní. Pre extrémne horúčavy a vlhko.
Ak by sme vyššie uvedené porekadlo brali vážne, tak sme Darwin vlastne nevideli.
Pravdupovediac na nás vôbec nezapôsobil. Nemal ani ten palmovo-farebne-tropický nádych, ktorý by vám vyrazil dych, ako v Cairns. Skôr vyzeral ako úplne priemerné väčšie mesto s centrom a predmestiami. Na druhej strane treba zobrať do úvahy aj to, že Darwin bol v minulosti 2-krát úplne zničený. Japonskými náletmi počas druhej svetovej vojny a v roku 1974 ho cyklón Tracey zrovnal so zemou.

Na juh neďaleko od Darwinu sa rozprestiera relatívne podcenený národný park Litchfield so sériou nevysýchajúcich vodopádov, ktoré sú výborným zdrojom osvieženia. V okolí Wangi Falls, kde sme sa zastavili, sa promenádovali veľké goanny, ktoré prišli takmer až k nám. Prehľadávali pahrebisko, či tam niečo pre ne ľudia nenechali. Vôbec neboli plaché, tak sme mali dosť času ich odfotografovať.

Ako sme tak prechádzali od jedného vodopádu k druhému, všimli sme si 11-kilometrovú odbočku do Lost City, vyhradenú len pre 4WD. Zvedavosť nám nedala sa neísť pozrieť, o aké Stratené mesto šlo. Cesta k nemu nebola ľahká, skutočne vhodná len pre štvorkolky so zvýšeným podvozkom. V istej chvíli sme chceli otočiť auto, lebo cesta lesom sa nám zdala nekonečná, keď sme z ničoho nič zbadali obrovské balvany, rozhodené po okolí, akoby ruiny dávneho mesta. Masívy sa sformovali vplyvom erózie a sú datované na viac ako 500 miliónov rokov.

S rovnakým údivom sme si prehliadali Magnetic Termite Mounds. Výška niektorých termitísk presahovala ľudské rozmery. Iné nahusto rozmiestnené na beztrávnatých úsekoch nám pripomínali náhrobné kamene. Jedna z dosť uveriteľných teórii hovorí, že mravčia kolónia si vybudovaním pevného a vyvýšeného domova zabezpečuje prežitie počas obdobia dažďov.
V Litchfield sme prenocovali na motýlej farme pri mestečku Bachelor. Majiteľ ju vybudoval sám vlastnými rukami uprostred buše.

Blížili sme sa k štvrtému týždňu nášho putovania a padla na nás únava. Vedeli sme, že máme pred sebou strednú časť Austrálie, na ktorú sme sa tešili. Rozhodli sme sa dostať do Alice Springs čo najrýchlejšie, oddýchnuť si a vychutnať záver výletu.

Prefrnkli sme Katherine a vydali sa smerom na juh po Stuart HWY. Zastavili sme sa v aboriginálskom Elliote a Tennant Creeku. Obe ležia ešte v tropickom pásme a pre ich polohu na púšti boli nielen neznesiteľne horúce ale aj suché. Snažili sme sa pohnúť dole na juh tak rýchlo, ako to len bolo možné. Veľmi sme sa pobavili, keď miestni na ceste propagovali horúce kúpele (hot showers) za A$6, zatiaľ čo my sme snívali o ľadovej sprche.

Pri odbočke na Devil's Marbles sme nerozmýšľali. Čosi fascinujúce bolo na tých veľkých kusoch žuly. Milióny rokov dozadu sa granitová masa pohybom lámala na bloky v tvaroch štvorca, ktoré sa eróziou zaoblili do terajšej vajcovitej podoby.

Navečer sme konečne pricestovali do Alice Springs a ubytovali sa v MacDonnell Holiday Park na 3 dni.
Okolie Alice Springs pokrýva národný park MacDonnell smerom na západ a na východ. Na juhozápade je národný park Watarrka s Kings canyon a myslenou čiarou na mape pod ním je národný park Kata-Tjuta s Uluru a Olgas.

Prvý deň sme zašli do východnej časti MacDonnellského parku. Najviac sa nám páčila oblasť nazvaná Trephina Gorge, čo je veľké bralo, kde sme si všimli chrobáky, úplne podobné našim tzv. električkám, avšak tieto boli niekoľko-násobne väčšie a takmer splývali s prostredím.

Celý nasledujúci deň sme venovali západnej časti MacDonnellovho národného parku. Lahôdkou pre tých, čo majú radi hory, sú bralá Stanley Chasm, ktoré sa na slnku blyštia ako drahokamy. Sú ľahko dostupné turistom každej vekovej kategórie.
Takmer všetky miesta v západnej časti parku majú vodu, kde si spokojne môžete zaplávať, čo je nezaplatiteľným osviežením.

Asi 100 km od Alice Springs sú Okrové vrchy, Ochre Pits. Základný materiál pre maľby púštnych Aboriginálskych kmeňov, ktoré si ho tam po generácie chodia narúbavať.
Ak sa nechcete vracať do Alice Springs tou istou cestou, na novej ceste späť naďabíte na národný park Finke s palmovým údolím, ktoré sa nám nepodarilo nájsť.  Ako sme tam krúžili dookola v nádeji, že ho predsa len zbadáme, natrafili sme na stáda divých koňov, ktoré sa sem dostali z čias kolonizácie, ružovo-šedé papagájiky - Galah a ťavy, ktoré v 19.storočí priviezli Arabi a používali ako dopravný prostiedok.

Tretí deň nášho pobytu v Alice Springs sme venovali národnému parku Watarrka, presnejšie Kráľovskému kaňonu. Máte na výber dve turistické trasy. Jedna vedie kaňonom a druhá je hrebeňovka. V kaňone ste za 10 minút. Zaujímavejšia bola cesta po vrchole. Prekonaním nástupného stupáku to bola fantastická prechádzka s výhľadom do doliny, na kaňon a náprotivné kopce. Nenechajte si to ujsť!

Na ceste späť do Alice Springs sme ešte pred západom slnka stihli Henbury Meteorite Craters Conservation Reserve, ktorá je na skok z hlavnej cesty. Tvorí ju 12 kráterov rôznej veľkosti, ktoré vznikli pádom spŕšky meteoritov pred 4700 rokmi. Zachovali sa už len obrysy kráterov. Pre Aboriginálcov sú tie miesta posvätné, hoci podrobnejšie o ich význame v ich živote sme sa nedozvedeli.

Na štvrtý deň sme opustili Alice Springs a vydali sa do národného parku Kata Tjuta. Cestou sme prespali na malom ranči Curtin Springs a ráno sme vo veľkom očakávaní vyštartovali k Uluru. Najprv sme prišli do dediny Yulara, ktorá je po ceste na Uluru. 

Ak chcete zostať na Uluru viac ako jeden deň, musíte prespať v Yulare. Inde to nie je možné. Austrálčania to vedia a malú dedinku Yulara pretransformovali na ultra luxusné a moderné centrum so všetkým klišé, čo si viete predstaviť. Viac-menej sme to očakávali a žiaľ sa to splnilo. Takže s trochu zmiešanými pocitmi sme sa blížili k bráne parku. Zaplatili sme vstupné a dúfali, že to bude stáť zato.

Nalepení na okne auta sme pozorne sledovali, kto prvý zbadá šuter, najväčšiu austrálsku ikonu. Netrvalo dlho a Uluru sa vyhupol na obzore. Mohli ste vidieť tisíce jeho fotiek, no nič sa nevyrovná tomu, keď ho vidíte na vlastné oči.
Museli sme uznať, že na nás veľmi zapôsobil. Na ceste k nemu je odbočka do Aboriginálskeho Kultúrneho Centra, ktoré ponúka podrobný obraz Aboriginálskeho života. A o ten obraz ide. Aboriginálci tvrdia, že vskutku nezabudnuteľný zážitok z Uluru prežijete vtedy, keď sa naň pozriete akoby ich očami, v ktorých je zapísaný ich život, Tjukurpa.

Pôvodnými obyvateľmi Kata-Tjuta sú Anangu. Austrálska vláda až v roku 1985 uznala ich status a vrátila im správcovské právomoci.

Aboriginálci vyzývajú, aby ľudia nevystúpili na vrchol Uluru. Jednak pre vlastnú bezpečnosť a jednak preto, že je to jedno z ich najdôležitejších posvätných miest.

V našom prípade vzťah k horám zvíťazil a na vrchol sme vystúpili.
Bolo bezoblačné ráno. Každý mal 2 litre vody, vysoké topánky a opaľovací krém 30+
Uluru je najväčší monolit na svete. Zo zeme vytŕča iba jedna tretina z celého jeho objemu. Niektorí hovoria, že je to meteorit, pre jeho nezvyčajný povrch. Pre všetkých ostatných je to žula.

Po prekonaní prvého prahu sme sa dostali na malú plošinu, z ktorej sa pokračovalo ďalej. Čoraz viac sa nám páčil so svojimi plesami, kvetmi a zákutiami. Prišli sme na vrchol a rozhliadli sa. V diaľke bolo vidieť Olgas, pohorie vedľa Uluru a aj v tieni Uluru.
Zostali sme tam dobré 2 hodiny, kým sme sa pohli dole. Cesta späť bola rýchla.
Potom sme pokračovali v prechádzke okolo Uluru.

Cesta okolo Uluru má dokopy 9.5km. Len vtedy sme pochopili, prečo je to miesto pre Aboriginálcov tak dôležité. Bolo tam všetko. Voda, zákutia, zeleň v jednej nádhere.

Verte alebo neverte, nakoľko je Uluru posvätné, ale ľudia z rôznych kútov sveta, ktorí si nedovolene odtiaľ zobrali kameň na pamiatku domov, ich posielajú späť, lebo že im priniesol veľké nešťastie a smolu. Samotní Aboriginálci sa čudujú tejto skutočnosti a len odmietavo krútia hlavou, že v tomto prsty nemajú.


Vstupom do národných parkov obdržíte podrobnú mapu prostredia, s vyznačenými miestami na obhliadku, kde sa môžete ubytovať, najesť, natankovať, umiestniť odpadky, a kde nevstupovať z konzervačných dôvodov.
Sprístupnenie čo najviac informácii o týchto lokalitách a ich nevyčísliteľnej hodnote je účelom tejto webovej stránky.
Ak ste nenašli odpovede, ktoré hľadáte, napíšte mi na: erika@cestypoaustralii.sk

Kedy sa vydať na cestu?
NT leží v 2 pásmach:
A. Subtropickom: pod obratníkom kozorožca
(Red Centre - Alice Springs, Kings canyon, Uluru)
B. Tropickom: nad obratníkom kozorožca
(Od Darwinu Po Alice Springs)

Tropická časť NT sa delí na obdobie:
1. Sucha (Dry season): Apríl-Sept (21°C/33°C)
2. Prechodu (Build-up): Okt-Nov (24°C/37°C)
3. Dažďov (Wet season): Dec-Marec (24°C/34°C)
Národný Park Kakadu je otvorený celý rok, len v období dažďov sú niektoré bočné cesty neprejazdné.

Do Kakadu sme dorazili na jar, počas build-up season. Bolo neskutočne teplo a vlhko, ale chceli sme vidieť čo najviac zvierat a vtákov, ktorí sa v tomto období sústreďujú okolo riek.

Ak si chcete dobre pozrieť Darwin a okolie, tak určite nechoďte v build-up season, ako my, ale v období sucha (April-Sept). Vydržali sme tam 2 dni a boli to muky. Vzduch sa vôbec nehýbal, cez deň vonku okrem nás nebolo ani duše, lebo teplota sa vyšplhala na 50 °C v tieni a vlhkosť dosahovala 98%. Miestni tomu výstižne hovorili suicide season (samovražedné obdobie).

Stred Austrálie (Red Centre): Alice Springs, Kings canyon, MacDonnell NP, Uluru majú 4 ročné obdobia:
1. Jar: Sept-Nov (10°C/34°C) max 25mm zrážok
2. Leto: Dec-Feb (20°C/36°C) max 45mm zrážok
3. Jeseň: Marec-Máj (8°C/32°C) max 30mm zrážok
4. Zima: Jún-August (4°C/22°C) max 20mm zrážok

Čo si zobrať so sebou?
klikni sem

Ubytovanie:
V celom NT sme stan nepoužili. V tropickom Kakadu, Darwine až po Alice Springs bolo v noci tak horúco, že by sme v stane nezaspali. A od Alice Springs sme boli štrvtý týždeň na cestách, kedy na nás padla taká únava, že na každodenné rozkladanie a skladanie stanu by sme potrebovali síl navyše, ktoré sme nemali.

Doprava:
Na cestu po NT rozhodne potrebujete 4WD. Mnohé cesty v parkoch nie sú asfaltované, ale štrkovité a s ryhami. Výnimkou je Stuart HWY, hlavná cesta spájajúca sever so stredom Austrálie. Na nej je neobmedzená rýchlosť a cesta ide po rovine. Keďže v okolí okrem buše nič nie je, nemusíte strácať čas na ceste, ktorú musíte len prekonať. Neodporúčam jazdiť na tomto území v noci, kvôli kengurám, ktoré vám nielen môžu spôsobiť problémy, ale ich úmrtnosť na cestách je veľmi vysoká.

Orientačný Denný Rozpočet na Osobu:
klikni sem

Platené vstupy do parkov, obhliadky a ceny:
Vstup do Kakadu NP: A$16.25/osoba - platný 1 týždeň
Výlet loďkou po rieke Aligator so sprievodcom, Yellow Waters, Kakadu NP: A$40/osoba
Vstup do Kata Tjuta NP: A$25/osoba - platný 3 dni

Krokodíly v Yellow Waters:
Na rieku Aligator sme vyplávali poobede. Bolo ešte stále veľmi teplo a vzduch sa nehýbal, len loďka zľahka vlnila jej povrch. Netrpezlivo sme vyzerali krokodílov, ktorí tu žijú bez ľudského zásahu.
Náš sprievodca bol miestny Aboriginálec, ktorý poznal okolie priam naspamäť. Spomínal, ako bol svedkom všakovakých zážitkov na tejto rieke. Pripomínal, že vo vode mohlo žiť aj 800 krokodílov, čo by sme mohli povedať, že ich bola plná rieka.

Ako tak o tom hovoril, pomaličky sme sa blížili k neďalekým muškárom, čo sedeli v malom člne.  O chvíľu neskôr sme si všimli druhý čln, ktorý sa približoval k muškárom z druhej strany. Čln sa snažil dostať čo najbližšie k nim. Zrejme sa navzájom poznali.

O okamih neskôr sme boli svedkom toho, ako prichádzajúci čln ťukol do muškárskeho člnu. Jeden z muškárov stratil rovnováhu a spadol do vody. Boli sme ešte dosť ďaleko. Spontánne sme zhíkli, lebo všetci sme si uvedomili, čo pád do tej vody znamenal. Náš sprievodca okamžite zrýchlil loď. Muškár si musel uvedomiť nebezpečenstvo najrýchlejšie z nás. A to ho aj zachránilo. O pár sekúnd bol späť hore v člne. V to popoludnie sa znova narodil.
Keď sme sa o 2 hodiny vracali späť, tak tam ešte stále ticho sedeli v člne.


Príbehy Aboriginálskych predkov, vyobrazených na skalách Nourlangie:
Aboriginálci sa počas ich života dozvedajú stále viac, úplnejšie a do väčších detailov o svojich predkoch, lebo raz budú to zas oni, čo budú rozprávať ich príbehy svojim potomkom. Tak berú na seba zodpovednosť za zachovanie príbehov, piesní a rituálov.
Duchovný život a zákon sú pre nich identické pojmy. Uctievajú zákon, ktorý príbehy ich predkov predstavujú a preto je pre nich veľmi dôležité, aby príbehy  boli predávané správnym ľuďom, ktorí uchovajú ich posolstvo.


Namodjok
Niektorí hovoria, že Namodjok je predok z dôb stvorenia sveta. Teraz žije na oblohe a môžeme ho vidieť v noci ako čierny bod na Mliečnej dráhe.
Iní tvrdia, že tento veľký predok porušil zákon, keď sa oženil so svojou sestrou. Podľa zákona o príbuzenských vzťahoch Aboriginálec sa nesmie oženiť so svojou sestrou. Rovnako ako v Európskej tradícii. U Aboriginálcov sa tento zákon vzťahuje aj na ich matky sestrine deti a ich otca bratove deti.

Namarrgon
Alebo tiež Lightning Man, t.j. ten, čo posiela blesky, je veľmi významný predok. Aboriginálci veria, že je aktívny dodnes. Počas obdobia dažďov posiela blesky na zem. Sekery na jeho hlave, lakťoch a nohách používa na pretínanie čiernych oblakov a hádzanie hromov a bleskov.

Barrginj
Je manželkou Namarrgona. Ich deti sú Alyurr, lúčni koníci. Pre miestnych Aboriginálcov sú mimoriadne dôležití. Veria, že v čase stvorenia sveta to boli práve Alyurr, ktorí im dali reč, vieru a štruktúru spoločnosti.
Objavujú sa tesne pred príchodom obdobia  dažďov, kedy vyjdu von a volajú na svojho otca, aby poslal búrku, a tak zahájil obdobie dažďov.

Príbuzní
Na brale v Noulangie sú na spoločnej maľbe zobrazení: Namarrgon, jeho žena Barrginj, a pod nimi sú ich príbuzní. Ich oblečenie hovorí o tom, že sú prichystaní na ceremóniu.

Nabulwinjbulwinj
je nebezpečný duch, čo zabíja a požiera ženy.

Dve sestry
Sestry trávili spolu veľa času a boli dobrými priateľkami. Raz, ako tak sedeli na brehu rieky, jedna z nich sa zdvihla a odišla sa prejsť okolo rieky. Na jej konci, skočila do vody a zmenila sa na krokodíla. Plávala pod vodou smerom k svojej nič netušiacej sestre, ktorá ešte stále sedela na brehu. Vyskočila z vody, aby ju naplašila.

Neskôr, keď už nebola v dohľade, sa opäť premenila späť a vrátila sa k sestre. S pobavením hľadela na sestru, ktorá jej rozprávala, ako ju napadol krokodíl.

Bola to pre ňu dobrá zábava a urobila to znova a znova. Až kým na to sestra neprišla a nerozhodla sa jej to odplatiť. Takto sa navzájom dobiehali, až si uvedomili, že najlepšie by bolo, keby sa úplne premenili na krokodílov. Potom by mohli jesť čokoľvek a kohokoľvek by sa im zachcelo.

Odišli k ústiu rieky East Aligator a skočili spolu do vody. Hovorí sa, že palmy, okolo miesta, kde skočili, vyrástli z ich zubov, ktoré tam zasadili do zeme predtým, ako skočili do vody.
Aboriginálci tento príbeh rozprávajú svojim deťom, aby im zdôraznili ako môžu byť krokodíly pre nich nebezpeční.


Mimi Spirits
Maľby Mimi-bytostí, v tradičnom Mimi umeleckom štýle, ukazujú ich slamkovito tenké telá v rozličných polohách; ako bežia alebo lovia, často so zbraňou a iným náčiním v ruke; na dôkaz ich extrémnej pohyblivosti a flexibilite.

Aboriginálci veria, že Mimi Spirits, ako výborní lovci, ich naučili prežiť v buši, preto majú v ich živote veľký význam.
Ukázali im ako loviť, pripravovať jedlo, spievať, tancovať a viesť ceremónie.

Mimi považujú za pôvodné bytosti, ktoré žili na zemi pred ľuďmi a ktoré sa teraz ukrývajú v skalách, jaskyniach, stromoch a vode. A preto ich málokedy môžeme zazrieť.


Uránium
Jedna maľba v Nourlangie zobrazuje pokryvené postavy Mimi, ľudí a zvierat. Predošlým vysvetlením bolo, že kresba bola namaľovaná z dlhej chvíle, zo žartu.

Čím ďalej sa však verí, že kresba slúžila ako varovanie pre všetkých, ktorí žili alebo prišli do okolitej oblasti. V národnom parku Kakadu sa našlo uránium, a dnes tam stojí aj baňa, ako jediná v oblasti národného parku.

Predpokladá sa, že Aboriginálski predkovia zistili, že ľudia žijúci v oblasti výskytu uránia ochoreli. Mali pokryvené telá a rýchlo umierali. Dôkazy o tom, či vedeli, že príčinou je rádioaktivita z uránia, sa zatiaľ nepotvrdili.