Štát Queensland bol prvým našim cieľom na jednej z ciest okolo Austrálie.
Vydali sme sa na sever, aby sme na vlastné oči videli veľký koralový útes, The Great Barrier Reef, jeden z najzachovalejších vodných ekosystémov na svete. Tiahne sa takmer po celom východnom pobreží Austrálie. Až na jej cíp, kde sa stretáva s ďalšou prírodnou rezerváciou, Cape York.
Hlavným mestom Queensland je Brisbane. Od Sydney je vzdialené približne 1000km. Trasa Brisbane-Sydney je veľmi frekventovaná kvôli turistike a ľuďom cestujúcim za prácou. Spája ich magistrála, takže určite nezablúdite.
Ak sa rozhodnete výletovať autom, cestu do Brisbane prejdite rýchlo, lebo v porovnaní s tým, čo uvidíte vyššie, je to len kus cesty, ktorý musíte prejsť.
Na tretí deň sme dorazili na Hervey Bay. Bolo sychravo. Celé tri dni pršalo. Pôvodne sme sa chceli zastaviť na toľko ospevovanom letovisku Frazer Island, ale počasie nás dohnalo stúpať vyššie.
Medzi Rockhamptonom a Airlie Beach je mestečko Mackay. Tesne nad ním sa na pobreží nachádza Národný Park Cape Hillsborough, kam sme dorazili v noci a prvýkrát rozložili náš stan. Ráno sme sa boli prejsť po pláži a videli, že nikto nebol vo vode, hoci camp bol celkom zaľudnený. Kedže ešte stále bolo zatiahnuté, vrátili sme sa zložiť stan a pokračovať v ceste. Ako sme sa blížili späť k hlavnej bráne, všimli sme si veľkú tabuľu s nápisom "Neplávať " lebo voda je plná veľkých medúz. Zostali sme takmer mlčky stáť a ďakovali si, že sme do nej nešli.
Aby ste pochopili, jedno popŕhlenie vás okamžite paralyzuje a môže zobrať život do troch minút. Je to v podstate váš jediný skutočný "nepriateľ " v týchto šírkach. Šanca, že by vás napadol krokodíl alebo žralok je úplne minimálna. V prípade krokodíla by sa možno jedno percento našlo, keby ste sa vybrali do trópov v období dažďov (december-marec) a usadili by ste sa na brehu močiara. Čo sa týka žralokov - detto. Tam, kde chodíte plávať alebo sa potápať, sú plytčiny, aby ste dobre videli koraly. Žraloky sú plaché, takže sa navštevovaným miestam vyhýbajú.
Potápať sme sa prvýkrát rozhodli v okolí Whitsunday Islands. Najbližšie k nim je mestečko, postavené na Airlie Beach, kde sme prišli na piaty deň. Doslova nám učarovalo. Tropické prostredie s lagúnou so sladkou vodou uprostred. V čase nášho príchodu bolo pod mrakom a veľmi teplo. Navečer pršalo. Miestni sa veľmi tešili a ďakovali, že sme im priniesli dážď. My sme nadšení neboli. Ubezpečili nás, že mraky sa držia len na pobreží a že pri ostrovoch bude krásne slnečno. Predpoveď nehlásila silný vietor, ktorý by mohol znemožniť naše potápanie, tak sme po krátkom rozmýšľaní nastúpili na loďku Mantaray, ktorou sme sa plavili celý deň.
Bolo nás asi 30 zo všetkých kútov sveta. Zastavili sme aj na jednom z ostrovov, Hook Island, a vôbec sme neľutovali. Výhľad na more v azúrových farbách bol ako namaľovaný.
Ale najlepšie bolo samotné potápanie. Ten priam neskutočný svet sotva dva metre pod hladinou mora. Celé 3 hodiny sme v ochrannom úbore pomaly plávali v zálive. Nevedeli sme sa nabažiť tej nádhery a už vtedy sme si hovorili, že si to zopakujeme ešte raz.
Aj sa tak stalo. A to na Green Island. Leží 45 minút loďou od Cairns. Loď bola veľká oproti našej malej Mantaray na Airlie Beach. Výhodou tej veľkej bolo, že sme necítili vlny a spaliny z motora, pre ktoré nám všetkým bolo vyslovene zle na začiatku cesty s Mantaray. Na Green Island sa nám pošťastilo vidieť aj veľké ryby. Ešte teraz, keď zatváram oči, tak ich vidím v neónových farbách ako okusujú koraly alebo sa len ležérne promenádujú okolo nich. Takže bez potápania sa domov z takýchto výletov nevracajte!
Cairns je typickým tropickým mestom s palmami, lagúnou, kopcami, porastenými bujnou vegetáciou a turistami. Veľmi na nás zapôsobilo a keby sme mohli, tak by sme ho vyhlásili za hlavné mesto QLD.
Od Cairns smerom na sever začína austrálska divočina. Cape York.
Tropický prales, ešte uchránený pred priemyselnou výstavbou, obývaný takmer výlučne Aboriginálskymi komunitami. Najnavštevovanejšou je Cape Tribulation, kde sa koralové útesy priam dotýkajú panenskej prírody.
Medzi Cairns a Port Douglas je Hartleyho krokodília farma. Určite sa tam zastavte. Veľa sa dozviete o týchto prastarých zvieratách v pútavo pripravenom programe, ktorý začína obhliadkou na loďke, lebo farma simuluje prirodzené krokodílie prostredie. Potom nasleduje prednáška spojená s ich kŕmením (vy ste samozrejme za ohradou a vy ich nekŕmite). Poobede sa vám krokodíly predstavia v akcii vedenej jedným z farmárov. Krokodíly sa nedajú vytrénovať, riadia sa len inštinktom. Jej cieľom je poznávanie a skúmanie krokodílieho správania, aby ľudia roky prezentovanú nálepku nebezpečného krokodíla zamenili za toho, ktorého treba ochraňovať.
O niekoľko stoviek kilometrov na západ, v národnom parku Kakadu, si ich budete môcť pozrieť znova, zblízka vo voľnej prírode. viac
Neďaleko nad Port Douglas sa nachádza Mossman Gorge. Tak sa nazývajú rozšírené časti potokov alebo vodopádov so studenou tečúcou vodou, kde si môžete bezpečne zaplávať. Bez krokodílov. Tí totiž studenú vodu nemajú radi. Zdržiavajú sa v plytkých riekach s takmer stojatou vodou, močiaroch a v čase sucha na sútokoch oceánu a riek.
Aj do Cape Yorkského pralesa treba prejsť cez rieku. Daintree, ktorá je akoby jeho vstupnou bránou. V období sucha, kedy sme tam boli my, bolo cez deň neunosné teplo, okolo 45 stupňov v tieni. Pokúsili sme sa vyjsť na jeden z kopcov, Mount Sorrow, ale už po hodine chôdze v pralese, ktorý predstavoval suchú horúcu stenu, sme sa vrátili. Celá príroda totiž len vytúžene čakala na príchod dažďa a nástup mokrej sezóny.
Po štrnástich dňoch strávených na východnom pobreží sme sa rozhodli zamieriť na západ. Vrátili sme sa na hlavnú cestu vedúcu z Cairns na Normanton a Mount Isa. Takže sme opustili more a vstúpili do vnútrozemia.
Mysleli sme si, že najväčšie teplo sme už prežili, ale len v tropickom vnútrozemí pocítite, čo teplo skutočne znamená.
Prvou zástavkou bolo malé mestečko Croydon, kde sme aj prenocovali. Priplatili sme si self-contained unit, čo znamená, že to bol akoby 1-izbový bytík, ktorý mal všetko, vrátane kuchynského vybavenia. Ako sme sa tam zložili, všimli sme si, že na záchodovej mise sedí malá zelená žabka. V kuchyni ďalšia a ďalšia. Bolo ich tam veľa a dovnútra sa dostali záchodovou rúrou. Sprvu sme sa obávali, či nie sú jedovaté, ale po ubezpečení miestnych sme ich opatrne preniesli von.
Cestu z Croydonu do ďalšieho mesta, Normantonu si zrejme budeme pamätať na celý život, lebo naširoko naďaleko nebolo nič iné len buš. Teplo bolo také, že neviem, či by sme to v zdraví zvládli bez klimatizácie v aute, a benzínové pumpy boli vzdialené tak, že sme ledva došli na pumpu.
Poviete si, že sme si mali zobrať benzín do bandasky. Mali sme veľkú 20-litrovú, ale pre to teplo s bandaskou v uzavretom priestore v aute by bolo nedýchateľne. Už sme si to vyskúšali o niečo nižšie a nie v takom teple.
Cestu z Normantonu do Mt. Isa sme sa snažili prejsť veľmi rýchlo najmä kvôli neznesiteľnej páľave. Nechápali sme, ako tam môžu ľudia vôbec žiť. Croydon bol prisťahovalecký s nízkym počtom obyvateľov, zatiaľ čo Normanton bol väčší a aboriginálsky. Niet divu, že toľko prvých osídľovateľov stratilo na týchto miestach život jednoducho pre tak extrémne prírodné podmienky.
Mount Isa je baníckym mestom, kde sa našlo veľa fosílií datovaných na 30 miliónov rokov. Zároveň bolo našim posledným queenslandovským väčším mestom. Za mestečkom Camooweal sme vstúpili na pôdu štátu Northern Territory. viac info
Snaha o uchovanie svetovo významného ekosystému Great Barrier Reef a Cape York naráža na stále náročnejšie požiadavky turistov. Tlak je na služby, ktoré navštevované miesto poskytuje. Austrália sa snaží regulovať priemyselnú výstavbu a servis, ktorý letoviská v jednotlivých chránených oblastiach poskytujú, najmä na zatiaľ nevystavanom Cape Yorku. Ale narastaním záujmu o túto lokalitu, sa situácia sťažuje. Preto sa dôraz presunul na osvetu.
Vstupom do národných parkov obdržíte podrobnú mapu prostredia, s vyznačenými miestami na obhliadku, kde sa môžete ubytovať, najesť, natankovať, umiestniť odpadky, a kde nevstupovať z konzervačných dôvodov. Sprístupnenie čo najviac informácii o týchto lokalitách a ich nevyčísliteľnej hodnote je účelom aj tejto webovej stránky.
Ak ste nenašli odpovede, ktoré hľadáte, napíšte mi na: erika@cestypoaustralii.sk